ODKIAĽ  SME  6


TAJOMNÝ  JEŽIŠ  -  REÁLNE  OBJAVY


 ŽIL  VÔBEC  JEŽIŠ ?   MÁME  IBA  DVE  POCHYBNÉ  ZMIENKY !    
 PREČO  CIRKEV  DRŽALA   V  TAJNOSTI  KUMRÁNSKE  ZVITKY ?   
 HOVORIA  O  INEJ HISTÓRII  KRESŤANSTVA?   AJ  O  INOM        
 JEŽIŠOVI ? KLÁŠTOR  V  KUMRÁNE  KOLÍSKOU  KRESŤANSTVA ?   
 STOPY  KRISTA  AJ  V  KASHMÍRE ?   KTO  BOL  SVATÝ  ISSA ?      


 Znamenie RÝB je dávnym symbolom kresťanstva - omnoho   
 starším než KRÍŽ. Grecké slovo ICHTHYS znamená ryba a to
 bolo zároveň skratkou hesla “Ježíš Kristus syn boží”. Prví   
 kresťania verili, že sa ocitli na rozhraní Vekov - čiže Aionov.  
 Verili, že nastáva éra Rýb a Ježiš, nazývaný aj Kristus alebo 
 Spasiteľ, je tejto éry zvestovateľom. Kto bol v skutočnosti   
 tento tajomný muž, zostáva ešte i dnes veľkou záhadou.   
 Jednotlivé útržky dôkazov, ako napríklad staroveké tabuľky,
 papyrusy, zápisky, ktoré sa občas nájdu , svedčia o veľmi   
 prekrútenej a v mnohom vymyslenej kresťanskej histórii.    

  ŽIL  VÔBEC  JEŽIŠ  ?

 V komunistickom režime boli známe ateistické brožúry, ktoré  
 spochybňovali, že muž nazývaný " Ježiš z Nazaretu " vôbec   
 existoval. Popravde táto otázka, i keď bola pre mnohých ľudí  
 svätokrádežná, nie je zasa až tak od veci. Napriek tomu, že sa
 v židovskom svete viedli starostlivé kronikárske zápisy, žiadne
 dobové záznamy Ježišov príbeh prekvapujúco nezaznamenali,  
 i keď podľa evanjelií mal hýbať vtedajším židovským svetom.  
 Existujú vlastne len dva historické pramene , potvrdzujúce -  
 Ježišovu existenciu   :                                 

 1.  Zmienka v Židovských starožitnostiach JOSEPHA FLÁVIA ,   
 ktorá však bola do nich vpísaná podľa technických dôkazov  
 až dodatočne..........................                          
 2. Jedna TACITOVA poznámka z roku 117 o nejakom        
 ukrižovanom prorokovi v Palestíne.........................          

 Ako si máme túto záhadu vysvetliť ? Možno to ani nebude tak  
 ťažké. Ježiš bol zrejme typický kazateľ vo svojej dobe. Medzi  
 súdobými mesiášmi sa príliš nepresadil, nevzbudil totiž veľký  
 rozruch ani záujem, okrem malej sektičky, ktorú okolo seba  
 zhromaždil. Sľuboval im, že sa dožijú súdného dňa (alebo si to 
 aspoň tak vyložili...) a preto na tento deň v predpísaných     
 pokániach čakali. Keď po mnohých rokoch žiaden súdny deň  
 neprichádzal, začali svoje zážitky, dávne spomienky spisovať  
 a prenášať ich na ďaľšie generácie. Viac než sto rokov po    
 Ježišovej smrti ďalej opisovali staré udalosti zasa ich ďaľší   
 potomkovia, podľa dávnych spomienok, podľa svojho chápania
 vylepšenia,  či dokonca len podľa legend evanjelia. Spísali ich
 asi tridsať kníh, vzájomne sa popierajúcich. Cirkev si neskôr  
 vybrala iba štyri, ostatné boli dokonca aj pre ňu príliš málo   
 dôveryhodné.                                         

  RABBI  JESHUA

 Je to ťažké, čomu veriť z evanjelií, pokiaľ ide o Ježišov    
 životopis a rekonštrukciu celého historického obrazu.     
 Hlavne je jasné, že Ježiš bol silne veriaci žid. Ľudia ako on 
 sa v židovskom svete nazývali – HAKAMIM – čo znamená    
 potulný kazateľ. Bol asi žiakom rabbiho HILELA, hlavného  
 hrdinu budúcich talmudských poviedok. Rovnako, ako jeho   
 učiteľ, usiloval aj Ježiš o reformu vtedajšieho židovstva.   
 Vyskytuje sa aj antisemitizmus v Jánovom evanjeliu o tom,  
 že židia pochádzajú z diabla. Ostatné evanjelia to však     
 nezaznamenali. To je jasný dôkaz, že prebiehal tichý, či    
 miestami otvorený boj medzi židovskými aj nežidovskými   
 kresťanmi. O Ježišovom až rasistickom židovstve svedčí    
 napríklad zvláštna evanjelijná scéna, keď odmieta vyliečiť   
 človeka nežidovského pôvodu, pretože podľa citátu „NIE JE
 SLUŠNÉ VZIAŤ CHLIEB DEŤOM A HODIŤ HO ŠTEŇATÁM !“ 
 Nakoniec sa ale zľutoval a vyliečil ho.                   

  JEŽIŠ  KONTRA  RÍMSKI  BOŽÍ  PANOVNÍCI

 Nie je známe z historických prameňov, že by sa Ježiš prehlásil
 za božieho syna. Pojem „SYN BOŽÍ „ vznikol až v Ríme. Rímski
 kresťania, ktorí vytvorili hlavné európske kresťanské jadro, 
 mali potrebu vyrovnať sa božskému pôvodu rímskych      
 panovníkov. Preto aj ich hlavná postava musela mať božský   
 pôvod. Je pravda, že ich výtvorom je aj obrazová podoba    
 Ježiša. Veriaci úctievajú obraz urasteného, bieleho, pekne   
 stavaného muža. Lenže jeho matka Mária bola židovka. Ak   
 teda podľa Biblie Pán vsadil plod Ježiša do jej lona, je vysoko
 nepravdepodobné, až geneticky nemožné, aby sa jej narodil a
 vyrástol človek do podoby bieleho mládenca s jasnomodrými  
 očami. Zákonite musel mať podobu z OBRÁZKU 4. Je sporné,
 či rovnakej potrebe nepripísať i Ježišovo zmŕtvychvstanie,  
 pretože celá rada rímských bohov prešla podobnou mýtickou
 procedúrou. Prvý kresťanský cisár Konštantín prehlásil      
 dokonca Ježiša za neporazitelného Boha Slnka. Taktiež ho  
 stotožnili s perským bohom Mithrasom, zrejme kvôli obľube    
 tejto modly medzi rímskymi vojakmi. Miesto židovskej soboty
 - ŠÁBESU - nariadil tiež úctievať nedeľu, deň Boha Slnka.   
 (dodnes čitatelný v anglickom sunday). Taktiež Ježišovo   
 narodenie bolo vtedy presunuté z tradičného 6. januára ( tiež
 nie historicky ale cirkvou určený dátum ) na 25. december -  
 Mithrasov deň. Naviac treba počítať aj s lingvistickými    
 chybami. Evanjelia sú v gréčtine, ale Ježiš kázal aramejsky.  
 Tak napríklad milované vety všetkých misionárov z Jánovho 
 evanjelia “Ja som vzkriesenie i život.” či “Ja som cesta.” sú  
 malým nedorozumením. Grécke “ja” bolo v starej aramejčine  
 slovo preložitelné ako “Ja-som”, čo je jedno z tradičných   
 židovských označení Boha. I sám Ježiš si v evanjeliach      
 mnohokrát sťažoval, že mu jeho vlastní učeníci nerozumejú.  
 Samozrejme to boli jednoduchí a málo vzdelaní ľudia.        

  JEŽIŠ  KUMRANSKÝ  NIE  NAZARETSKÝ ?

 V 50. rokoch 20. storočia archeológovia vykopali kláštor v   
 Kumráne, ktorý bol sídlom tiež záhadnej sekty esenských,     
 ktorá pôsobila v Ježišovej dobe. Stále viac sa bádatelia      
 prikláňajú k názoru, že Ježiš bol s Esenskou sektou v spojení.
 Kniha „ TAJNÁ ZÁLEŽITOSŤ JEŽIŠ „ Michaela Baigenta a   
 Richarda Leigha napríklad tvrdí, že prví kresťania boli jednou
 z esenských skupín. Výraz Ježiš Nazaretský je podľa nich   
 skomoleninou, pretože MESTEČKO NAZARET V JEŽIŠOVEJ    
 DOBE VÔBEC NEEXISTOVALO. Ježiš bol nazývaný nazirejský 
 podľa púštnej sekty, ktorá v Kumráne tiež pôsobila ( preto   
 Arabi dodnes nazývajú kresťanov - nasrani ).              
 Až oveľa neskôr, v 4. storočí po Kristovi začali ľudia Ježišov  
 prídomok omylom spájať s mestečkom NAZARET. Baigent a  
 Leigh tvrdia, že v Kumránskych zvitkoch sa hovorí o učiteľovi
 spravodlivosti a lžikňazovi, ktorý učiteľovo kázanie zradil a  
 učinil z neho modloslužbu. Autori tiež tvrdia, že učiteľom    
 spravodlivosti bol myslený Ježíš a lžikňazom Pavol z Tarsu,  
 zakladateľ cirkvi. Austrálčanka Barbara Thieringová však    
 šokovala eště viac : podľa nej bol učiteľom spravodlivosti    
 práve Ján Krstiteľ, jeden z kumránských vodcov a lžikňazom  
 samotný Ježiš. Spor s Kumránom mal tak Ježiša dostať     
 na Golgotu. Thieringová tiež tvrdí, že Ježiš ukřižovanie prežil  
 a v roku 61 s Pavlom navštívil Rím, kde očakával apokalypsu. 
 Keď neprišla, podľa nepriamych indícií mal odísť do Indie a   
 hľadať tam stratené, staršie izraelské kmene.         

 Barbara Thieringová je autrálska členka vedeckej akadémie  
 a historička zaoberajúca sa 40 rokov históriou teológie.   
 Dôkladne si preštudovala „ KUMRÁNSKE ZVITKY “, ktoré cirkev  
 mimochodom veľmi dlho držala v utajení pred vedeckou aj     
 občianskou verejnosťou                

 KUMRÁNSKE   ZVITKY

 V roku 1947 objavil zvitky v jaskyni uprostred zrúcanín        
 starovekého Kumránu v Júdskej púšti prostý beduín. Verejnosť
 napäto sledovala prácu medzinárodného výskumného tímu pod
 vedením riaditeľa École Biblique. Vykopávky priamo na mieste
 robil dominikánsky kňaz R. de Vaux, riaditeľ Ecole Biblique et  
 Archaeologique v Jeruzaleme. V období rokov 1947-1956 bola  
 prehľadaná celá oblasť. Zvitky boli postupne nájdené až v      
 jedenástich jaskyniach, z nich jaskyne číslo 1, 2, 4, 6 a 11    
 objavili beduíni, zvyšné jaskyne už našli archeológovia .      
 Vykopávky boli ukončené v roku 1958. Celkovo tam bolo      
 identifikovaných takmer 900 rukopisov, z ktorých sa našlo asi  
 15 000 zvyškov. Boli napísané najmä v hebrejskom jazyku,časť
 v aramejčine a niektoré v gréčtine. Asi 225 rukopisov        
 obsahovalo biblické texty a približne 300 rukopisov už nebolo   
 možné prečítať. Všetky ale utajila malá enkláva biblických    
 bádateľov. Výskumný materiál odkrýval pravdepodobne      
 autentické informácie, spočiatku opisu Starého zákona, no    
 neskôr aj informácie, dotýkajúce sa života Ježiša, jeho      
 pôsobenia, kontaktov a vzťahov, vo vtedajšej spoločensko -  
 politickej situácii. A to mohol byť hlavný dôvod, prečo v roku  
 1954 výsledky výskumu náhle bagatelizovali a záujem       
 verejnosti utlmili. Vznikol tak akýsi tichý konsenzus, ktorý    
 zabránil rozporu medzi konvenciami viery a interpretáciou    
 zvitkov. A ďalší bádateľ J.M.Allegro v roku 1987, rok pred     
 svojou smrťou vyhlásil, že zdržiavanie publikovania zvitkov zo
 strany tohto tímu je nedopustiteľné a že biblickí kolegovia    
 celé roky sedeli na materiáli, ktorý má nielen mimoriadny    
 význam, ale je aj najcitlivejší z náboženského hľadiska.     
 Nesporné dôkazy zo zvitkov vlastne podkopávajú unikátnosť  
 kresťanstva ako sekty. V skutočnosti prakticky nevieme nič  
 o pôvode kresťanstva. Tieto dokumenty však dvíhajú oponu.  
 Celý výskum a bádanie bez ohľadu na to, ako sa môžu zvrtnúť
 čo môže vyjsť najavo, museli byť podriadené a prispôsobené  
 oficiálnemu katolíckemu učeniu. Inými slovami, treba ich    
 upravovať a prispôsobovať či meniť dovtedy, kým nevyhovujú
 požadovaným kritériám. Všetko, čo nevyhovuje cirkvi, čo    
 nemožno podriadiť a prispôsobiť existujúcej doktríne, musí sa
 ak je to treba, potlačiť. V centre celej skladačky bol dovtedy  
 neznámy vzťah medzi Zvitkami od Mŕtveho mora a postavou  
 svätého Jakuba, Ježišovho brata, ktorého hovory s Pavlom sa
 stali živnou pôdou pre vznik nového náboženstva, neskôr    
 nazvaného kresťanstvo. Ľudia zodpovední za vytváranie      
 umierneného pohľadu na kresťanstvo sú schopní využívať    
 monopol nad všetkými rozhodujúcimi prameňmi. Proces      
 objavovania zvitkov od Mŕtveho mora sa už stal legendou,    
 kupčením s nimi, úsilím, zadržania kontroverzného materiálu  
 alebo aspoň oddialením jeho zverejnenia. Vedúci tímu        
 De Vaux, dominikánsky mních, sa chcel pokiaľ by to len šlo, 
 vyhnúť spochybňovaniu kresťanskej histórie. Časť          
 kumránskeho materiálu to totiž celkom jasne dokazovala.   
 Zvitky majú veľa spoločného tak s rabínskym judaizmom,    
 ktorý sa postupne vynáral v 1. storočí nášho letopočtu, ako aj
 s najstaršími formami kresťanstva. Ak sa bez ohľadu na     
 všetko pozrieme teraz na Ježiša z perspektívy zvitkov,      
 dostaneme sa na stopu nových súvislostí a získame aspoň    
 určitú predstavu o dráme, ktorá kulminovala kresťanstvom.  
 Kláštor v Kumráne je pravdepodobne ešte významnejšou    
 kolískou kresťanstva ako Betlehem či Nazaret.........        
 Cirkev o Kumránskych zvitkoch nehovorí pravdu ! Napriek    
 zjavným nezrovnalostiam s Bibliou dokázala vydať           
 toto prehlásenie  :                                      
 Kumránske zvitky dokazujú autenticitu biblických textov     
 a vyvracajú ateistický mýtus o prepisovaní Biblie podľa       
 potrieb a objednávok spoločnosti . Až na bezvýznamné      
 odchylky, pravopisné či gramatické, možno vyvodiť záver,  
 že Biblia v dnešnej podobe je autentická, jej texty sa nelíšia  
 od textov starých tisícročia. Nález prekladov starozákonných
 textov dokazuje snahu o šírenie ich myšlienok aj medzi    
 kmeňmi neovládajúcimi hebrejčinu.                    
 To je poľutovaniahodné od inštitúcie, ktorá káže ľuďom      
 o morálke a spravodlivosti  !                              

 SVATÝ  ISSA  ( ALEBO  JEŽIŠ  KRISTUS  ? )

 V roku 1890 sa ruský bádatel Nicholas Notovič vydal do      
 Kašmíru, aby tam študoval Buddhismus. Veľmi rýchlo si      
 povšimol, že má množstvo prvkov, pripomínajúcich kresťanskú
 tradíciu. Mních z kláštora v Mulbeku mu potom vysvetlil, že   
 miestni ľudia úctievajú kazateľa, ktorý k ním kedysi prišiel   
 z Palestíny. Volal sa Jošua, ale miestni ho nazývali Issa. Vtedy
 Notoviča napadlo, že tým mužom mohol byť samotný Ježiš    
 z Nazaretu. Začal pátrať a poskladal jeho príbeh takto: Ježiš  
 přišel do Kašmíru údajne už v trinástich rokoch. Stal sa tam   
 jogínom a vrátil sa do Palestíny. Po neúspechu svojho       
 náboženského programu sa vrátil do Kašmíru, kde po čase   
 zomrel a bol pochovaný v meste Šrínagar . Životopis Svätého  
 Issu - Notovič našiel v kláštore Hemis, preložil ho a ponúkol   
 cirkevným kruhom. Tie však celé dielo odmietli. Najviac ich   
 zrejme provokovala téza, že Ježiš nevstal z mŕtvych, dokonca  
 ani nezomrel na kríži. Naopak ukrižovanie přežil a podľa       
 Notovičovej stúdie upadol do jogínského stavu - Samadhi,    
 v ktorom sa jogíni odpútajú od tela, takmer sa im zastaví      
 metabolizmus, ale napriek tomu sú nažive. Zaujímavý príbeh  
 z úplne iného náboženstva ale takmer s identickým vodcom.  
 Ibaže spracovaný po svojom................                    
 Richard Dawkins hovorí o bezbrehej trúfalosti veriacich ľudí  
 vo svojom diele   "BOŽÍ BLUD "                           

                                             
  „ Ako veriaci vedia, bez akýchkoľvek dôkazov, že viera,       
 do ktorej sa narodili, je tá jediná správna a ostatné sú    
 falošné alebo odchýlené ??????“                   
                                             



NÁVRAT DO MENU